A+ A A-

boskova_flaskaV celej Bošáckej doline asi od 16. storočia prevládalo hlavne pestovanie viniča, ovocné stromy boli len divo rastúce, nešľachtené. Vzhľadom k napadnutiu viniča perenospórou, došlo v polovici 19. storočia k úplnej likvidácii vinohradov v našej doline. Zásluhou Gejzu Ostrolúckeho a ovocinárov Ľ. V. Riznera a jeho zaťa  Františka Regentíka došlo k vysadeniu najväčšieho sadu vo  vtedajšej Trenčianskej župe s asi tisíckou stromčekov jabloní a sliviek. Bošácka dolina sa tým stala jednou z najvýznamnejších ovocinárskych oblastí na Slovensku. Pestovali sa najmä slivky, belice, durandzie, hrušky, jablká, čerešňe, broskyne, samozrejme orechy a tiež i oskoruše, ktorých výskyt je v súčasnej dobe len veľmi ojedinelý.

Potešilo by nás, keby sa zašlá sláva ovocinárstva postupnou výsadbou a vytváraním nových sadov obnovila.


Sušenie ovocia

O sladkostiach, cukríkoch a čokoláde sa dedinským ľuďom pred rokmi mohlo iba snívať. Ozajstnou pochúťkou hlavne pre deti i dospelých bolo sušené ovocie.Popri pestovaní ovocných stromov sa začalo i so sušením plodov. Sušili sa slivky, duranzie, hrušky, jablká a pomenej, ba vari zriedka, oskoruše.Tradičné sušenie ovocia sa prevádzalo v sušierňach na drevo, boli to malé domčeky stavané zo surovej – nepálenej tehly alebo z nabíjanice z tehliarskej hliny, s ihlanovou – stodolovou strechou pokrytou šindlom alebo plechom. susiernaVo vnútri bola drevená konštrukcia na ukladanie –  drevené lesy vypletané z lieskových prútov. Na lesy sa nasypávalo ovocie na sušenie, na jednu asi 30kg surového ovocia, asi 900 kg na celú kapacitu sušierne. Zdroj tepla sa vytváral v peci z dreva, odkiaľ teplo prechádzalo do šiše. To bol hlinou vymazaný priestor, v ktorom sa hromadilo teplo z pece a z ktorého odchádzal dym do dymovodu. Odtiaľ teplota prestupovala k lesám, tie ktoré boli bližšie k šiši boli skôr hotové, preto sa ovocie  priebežne prekladalo a dosýpalo surovým.Slivky sa sušili celé, jabĺčka a hrušky sa prekrajovali na ,,sčiepky“( menšie časti, väčšinou štvrťky ), aby sa dôkladne presušili .Usušené ovocie sa jedlo samé, ženy z neho varili omáčky ( slivková, hrušková, jabĺčková...), pomleté pridávali na kysnuté koláče. Sušené oskoruše boli a dodnes sú zasa výborným liekom proti hnačke. Uvarili sa a podávali chorému plody aj s odvarom. sušené slivkySušenie ovocia bola kedysi veľmi ťažká robota, kvalitne vysušiť ovocie bolo doslova umením. Kúriť v peci, vyberať kvalitné ovocie, prekrajovať, nasýpať, preberať a dosýpať na lesy...V Bošáci bolo v minulosti celkom osemnásť sušierní s kapacitou viac ako 150t surového ovocia na sušenie. Sušené ovocie, najmä slivky a hrušky sa z Bošáckej doliny vozili najskôr na pltiach po Váhu, neskôr železnicou až do Budapešti a Viedne. Výbornou pochúťkou, ktorá išla ,,na dračku“ boli vykôstkované slivky, doplnené na miesto kôstky orechovým jadierkom. Dnes je to oveľa jednoduchšie, v obchodoch dostať kúpiť elektrické sušičky ovocia, robota sa zjednodušila, no prišli sme o čaro a kúzlo tejto tradície.

 

Varenie slivkového lekváru

Džemy z rôzneho ovocia ľudia v minulosti tiež nepoznali. Slivkový lekvár bol však tradičnou pochúťkou, ktorú si ľudia svojpomocne dorábali. Jeho výroba podliehala prísnym technologickým postupom.Ovocie, teda slivky, museli byť vybrané zo stromov s hojnosťou slnečného svetla, aby boli dostatočne sladké a nemusel sa do lekváru pridávať cukor. Slivky sa poumývali, ,,ščiepili“ (polili, aby sa odstránila kôstka), a postupne sa pridávali do medeného kotla s objemom tak 50l – 60l. Kotol bol obmurovaný ( vyzeralo to ako sporák), na vrchu bol drevený miešak. Pod kotlom sa kúrilo výlučne drevom. Zo sliviek vznikala po rozvarení brečka, ktorá sa postupne odoberala, dosýpalo sa nové ovocie, až nakoniec sa zo všetkej brečky varil lekvár, postupným odparovaním vody. Čím hustejší lekvár sa podarilo navariť, tým bol kvalitnejší a dlhšie skladovateľný. Ukončenie varenia sa určovalo podľa skúšky s lyžičkou. Nabratý lekvár po jej obrátení ,,naruby“ sa nesmel odlepiť.Hotový lekvár sa naložil do hlinených, či keramických nádob, po vychladnutí sa oviazal papierom alebo obrúskom a uskladnil sa na povale, kde v suchu vydržal aj tri roky. Celý proces trval vyše dvadsať hodín, varenie lekváru sa nerobievalo každoročne, preto bola dôležitá jeho kvalita, aby vydržal viac rokov.  Hotový lekvár sa krájal iba nožom.V súčasnosti sa varenie lekváru zachovalo ešte v niektorých rodinách. Samozrejme postup je jednoduchší, varí sa v kotloch osadených v kotlinách, s ručným, či elektrickým miešakom a uskladňuje sa v zaváraninových sklenených pohároch.Slivkový lekvár je výbornou pochúťkou na chlieb, ako náplň do buchiet, koláčov, bálešov, ,,perí“ alebo na uvarené rezance.

 

Pálenie slivovice a iných destilátov

Z dostupných dokladov nie je možné zistiť, kedy sa začala výroba destilátov v doline. Zo spomienok pamätníkov sa dozvedáme, že pred prvou svetovou vojnou bolo v doline, niekoľko páleníc, pravdepodobne s menšou kapacitou. Pôvodná obecná pálenica, prvá v doline bola vybudovaná v roku 1919. Jej vznik priniesol postupný zánik súkromných páleníc.Predovšetkým vysoká produkcia sliviek podnietila i rozsiahlu výrobu presláveného destilátu  slivovice. Pretože v našej doline boli a sú pre slivky žičlivé podmienky, prenieslo sa to i do kvality destilátu a v súčasnosti je slivovica z Bošáce považovaná za najkvalitnejšiu.Tradíciou výroby destilátov, hlavne Bošáckej slivovice, v súčasnosti udržuje a skvalitňuje Liehovarnícky závod Bošácka pálenica.
bystricka_slivkaoskorusa

Obecný úrad - Bošáca 257, 913 07 Bošáca. tel.: 032 / 778 11 30 e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

webmaster, technický prevadzkovateľ - kontakt comtec@comtec.sk

WEBDESIGN, TVORBA WWW CB MEDIA, s.r.o., Hosted COMTEC s.r.o